Len tak nechavam plynut den a venujem sa oblubeno-neoblubenym cinnostiam, ktore mi z neho ukrajuju. Cakam ci sa stane nieco vynimocne,co by mi ho odlisilo od vsednosti dni, ktore sa len tak stavaju a nezanechaju ziadnu stopu. Ani neviem a zrazu to pride - sprava o umrti suseda.
Skoda - dalsi clovek, ktoreho uz asi nestretnem. Ale ked tak nad tym pouvazujem tak sa az tak celkom bez stopy nevytratil. Napriek tomu, ze som ho stretol len par krat tak mi ostalo v pamäti jeho rozpravanie o cyklistickych pretekoch - sutazeni v jedeni chleba alebo spievanie u nas pod troma stoziarmi.
Aby som tomu dal konkretnu tvar tak vam suseda tak trosku opisem. Kedze sa dozil 85 a viac rokov - presny udaj bohuzial neviem a aj tak ho nepovazujem az za taky dolezity. Vzdy si ho vybavim ako sa pomalicky splha do kopca za ich domom so zhrdzavenou pilkou s cielom upilit nejaku tu liesku a doniest ju na kurenie do domu.
To, ze mali uz dlhsiu dobu plynove kurenie a drevo im v podstate nebolo treba pre neho zrejme nebolo dolezite. Tiez rad robim veci, ktore navonok nemaju zmysel. Su len pre mna, len pre moj vnutorny svet. V kazdom pripade sa potreboval zamestnat a aj mat asi pocit, ze este dokaze nieco prospesne urobit. Tak ked ho clovek videl ako ide do kopca v zelenom kabate a ked sme ho pozdravili sa vzdy pozastavil a otocil na nas svoju tvar. Cez okuliare dioptrii dvojciferneho cisla pozrel na nas svojimi akvarijnimi ocami. Chvilku nas zaradoval a potom hned zacal rozpravat - to je jedno, ze sme tu historku poculi uz par krat - ale ten prednes a to zanietenie, ze nasiel niekoho, kto ho je ochotny pocuvat... - to robim celkom rad - ochotne pocuvam.
Po jeho rozpravani sa rozlucime a utekame vyvadzat znovu nejaku nezmyselnost - s tym, ze sme mu na chvilocku opat umoznili prezit nieco co bolo pre nas straaasne davno a tak trosku nerealne no zaroven take ciste a jednoduche ako vtedy zivot bol.
Tak to uz nikdy nezazijem - na to je dnesny svet prilis komplikovany. Alebo vlastne aspon ciastocne sa mi to hadam aj podari - staci ked si spomeniem na svojho suseda, vdaka ktoremu uz ziadna lieska sice zivot nestrati ale som tu ja a ked sa len tak vyberiem do lesa aj ja obcas nejaku len tak spilim a prinesiem domov - mame tiez plynove kurenie. :-)
Mam rad starsich ludi, ktorym cas skraslil charakter a stretnutie s nimi je mi vzdy radostou.
Dakujem. Dakujem jemu a chvilke, ktora mi darovala tuto krasnu spomienku.
Komentáre